dans le dictionnaire PONS
profānō <profānāre> (profanus)
1.
- profano
-
2. nachkl.
- profano
-
| profānō |
|---|
| profānās |
| profānat |
| profānāmus |
| profānātis |
| profānant |
| profānem |
|---|
| profānēs |
| profānet |
| profānēmus |
| profānētis |
| profānent |
| profānābam |
|---|
| profānābās |
| profānābat |
| profānābāmus |
| profānābātis |
| profānābant |
| profānārem |
|---|
| profānārēs |
| profānāret |
| profānārēmus |
| profānārētis |
| profānārent |